Uisti sa, že vytváraš postavy a nie len figúrky

Uisti sa, že vytváraš postavy a nie len figúrky

Obzrieš sa doprava, doľava a už aj ich vidíš po tisíckach. Nie, nie citroëny o 7:45 na bratislavských cestách. Figúrky! Kukneš do správ v telke – politické figúrky, kukneš na hociktorý z 5 000 bilbordov na desaťmetrovom úseku ľubovoľnej slovenskej ulice – marketingové figúrky, kukneš do obchodu – zajačikovské figúrky! (Tie sú v tomto prípade síce nevinné a nijako nám teraz do kontextu nezapadajú, ale, ale… ľudia ich majú radi a radi majú aj knižky.)

Vydavateľstvo Magna - blog

Vydavateľstvo Magna – blog

Premostenie zmáknuté. Šup do literárnej oblasti: problematiky postavovej.

Pojem figúrka môže znieť, akoby som ho vymyslela ja, ale namojveru je to právoplatný terminus technicus podľa Eugena Paulinyho, ktorý hádam len vedel, o čom písal. A teda napísal, parafrázujem: Figúrka je, dieťa moje, totiž ostro vyhranený typ, je odlišná od inej figúrky a vždy sa pri nej opakuje opisovanie jej skromných charakteristických reflexov a návykov. Vôbec sa nemení.

Náhle sa ti v hlave zjavujú literárne postavy, príliš jednotvárne, s opakujúcimi sa myšlienkovými pochodmi. Môže ísť o rôzne typy, prevláda však typ prázdna makovica, pre ktorý, oveľa viac ako pre ostatné, platí, že ide o figúrku, ktorej celý svet sa točí okolo jediného problému. Jej podstata je len jednovrstvová. Preto figúrka – malá, ktorá má jedinú úlohou ako tá šachová.

Figúrky sú v príbehu dôležité, podstatné ale je, kam ich autor umiestni. Do hlavných úloh sa jednoznačne hodia postavy – celistvé, so škálou problémov a starostí. Figúrky, ak sú na periférii, môžu odtiaľ pekne podporovať postavy.

Zaoberá sa tvoja hlavná postava rozmanitými otázkami ako komplexná osoba alebo sa umelo (figúrkovsky) upína na jediný problém? Reaguje rôzne podľa toho, v akej situácii sa ocitne alebo sa správa za každých okolností rovnako? Máš úlohy vo svojom veľdiele obsadené funkčne?

Autorka článku:  Adriana Bolyová

Na slovíčko o editovaní

Ako editorke mi túto zimu nepekné vetrisko paradoxne prifúklo pekný rukopis. Mary Roe sa po svojej knižke

Ako sa netopier Baldy stal letovým dispečerom (pozn.vyd. Vydavateľstvo ELIST) opäť chystá poriadne potešiť decká. Tentoraz tie väčšie a hlavne také, ktoré v sebe nájdu dosť odvahy!

V Kortskom lese sa totiž zdvíha zlovestná hmla, z ktorej zunia volania o pomoc a z ktorej sa vynárajú zúfalé duše, postihnuté kliatbou. O tej sa však dozvedáme až neskôr a za toho boha nečakáme, že bude až taká brutálna. V detskej knihe?! Mary Roe? Pardon?! To ste takto naschvál? Či fakt tie decká ani trochu nešanujete?

Bolo to naschvál a premyslene, samozrejme. Vo vydavateľstve Magna deti ľúbime. Chceme ich zabaviť, teda v zdravej miere šokovať a nadchnúť, a opäť im spolu s Mary Roe pripomenúť, že s kamarátstvom a so srdiečkom na pravom mieste sa proti ťažkým časom bojuje lepšie. Tak. Posolstvo odovzdané. Koho zaujíma, ako sa vykryštalizovalo, môže si prečítať niekoľko zákulisných informácií o príprave rukopisu.

Saviours - Kliatba Kortského lesa - Vydavateľstvo Magna

Oprel sa o vedľajšiu skrinku a chvíľu tam len v tichosti existoval. Čakal, kedy si ho Vanessa všimne. Ona sa na oplátku tvárila, že ho nevidí a dúfala, že sa onedlho otočí a odíde. Nevyšlo.

„Ahoj, Vanessa. Včera na obede som si všimol, že ti dopísalo pero, keď si chcela niečo napísať do Tianinho zošita. Kúpil som ti jedno,“ podával jej  pero so strapatým chumáčom ružových pierok.

Zlaté, nie? Začína to pekne. Tínedžeri, ich malé veľké problémy a školské príhody. Teraz si niečo také skúste zmiešať s týmto:

Samuel sa chytil za brucho, sklonil sa a vo chvíli, keď k nemu dobehli aj Alex a Nathan, vyvracal bahno.

„Fuj, to je odporné,“ povedal Alex.

„To je bahno.“ Nathan sa pozrel na Samuela, ktorý sa snažil zhlboka dýchať. „Čo sa stalo?“ vyzvedal.

„Videl som ho.“

„Koho?“

„Muža. Utopil sa v bahne.“

„Akého muža?“ Nathan sa už v hlave chystal na záchrannú akciu.

„Ja neviem,“ povedal Samuel zničene. „Ale už tam žiadne bahno nie je,“ ukázal na miesto, kde ešte pred chvíľou prišiel neznámy človek o život.

Alebo s týmto:

„Vstúpime do lesa. Všade bude ticho.“ Ako prechádzal okolo nich, tieň z lampy spôsobil, že jeho tvár vyzerala miestami akoby s veľkými ústami, hlbokými očnými jamkami či zmrzačene.

„Keď si budeme myslieť, že sme v bezpečí, vystraší nás detský plač. Keď sa otočíme, bude tam stáť krásne malé dievčatko.“ V tom sa napätie v jeho hlase ešte vystupňovalo. „To dieťa sa zrazu zmení na príšeru. Bude vyzerať ako zombia. Jej pleť bude spráchnivená, jej škodoradostný úsmev bude bez zubov a z jej tela budú odpadávať kúsky hnijúceho mäsa. Zrazu vytiahne nôž a neľudskou silou na nás zaútočí.“

„Buch, buch…“ Práve, keď sa Alex zahnal na Samuela a Nathana akoby nožom, v dedine začala vybuchovať pyrotechnika a na oblohe sa rozťahovali farebné svetielka. Samuel so strachom cúvol. O niečo sa potkol a spadol. Všetci sa zľakli, vrátane samotného Alexa, a u Vanessy jej brat opäť klesol na svoju pôvodu úroveň.

„Rob si z toho žarty!“ skríkla naňho.

Keď Alex zbadal Samuela na zemi, pobavil sa ešte viac. Nestihol sa ani dosmiať, keď zrazu zvážnel aj on. Zem pod ich nohami sa jemne zachvela.

Blbé. Atmosféra v knihe sa do mňa vstrebávala ľahko, bohužiaľ, opustiť ma už tak ľahko nechcela. Čo mi spôsobilo značné problémy najmä, keď som šla na prechádzku so psom vo večerných hodinách. Sama. Striehnuc na podozrivé tiene.

O to viac však človeku odľahne, keď sa bezpečne dostane domov. A o to viac sa teší, keď sa knižným hrdinom po útrapách konečne niečo vydarí. Strach a krízové situácie, o ktoré fakt nie je v Saviours núdza, spoja v príbehu aj tie najrozdielnejšie povahy a vytvoria unikátny mišmaš, schopný rozosmiať i dojať.

S autorkou dolaďujeme detaily. Démonické temné sily dorazia do kníhkupectiev s patričnou gráciou. Porozprávajú príbeh, ktorý postaví vlasy dupkom, no zároveň dodá štipku inšpirácie a hlavne za lopatu guráže!

Dielo si môžete zakúpiť už dnes v PREDPREDAJI za skvelú cenu 9.49 € stačí kliknúť sem

Mary Roe 

Slovenka žijúca vo Veľkej Británii v okolí Nottinghamu. V hlave má prevažne nápady na knihy pre deti a mládež, no v budúcnosti by sa rada pustila aj do trileru. Vďaka dobrej predstavivosti a emaptii je pre ňu čítanie ako sledovanie filmu. Písanie pre Mary znamená veľa. Je to spôsob ako ukázať svetu, čo sa ukrýva v jej myšlienkach. Taktiež jej to umožňuje učiť sa nové veci a osobnostne rásť.

Autorka článku Adriana Bolyová

Kto nedá ruku k dielu, nech nečaká, že z toho niečo bude mať

Dáko si ľudia dnes zaužívali, že za nás všetko urobia ostatní. Veľmi sme spohodlneli a čakáme, že všetko sa urobí akosi samé. Čo alebo kto za to môže? Prevažne televízia, ktorá nám do hláv vtĺka kdejaké nezmysly. Učí nás, ako prestať myslieť, lebo veríme všetkému, čo nám nenápadne podsúva a to zabíja náš zdravý úsudok. To sa potom prenáša aj do nášho ostatného života. Nikto nie je ochotný urobiť nič viac než čo musí, čo je nevyhnutné, alebo za čo dostane zaplatené. ČESŤ VÝNIMKÁM. Tento zlozvyk je už ale tak rozšírený, že sme ho začali infikovať aj do veci, o ktoré máme osobný záujem.

Chceme byť uznávaní, vydávaní autori. Napísali sme knihu, tá je samozrejme „bezchybná“, tá sa bude predávať sama. Ale aby sme jej pomohli… nájdeme si vydavateľstvo. Načo sa ďalej o niečo starať, veď vydavateľ knihu zobral, tak on sa o všetko postará, nie?… Áno! Samozrejme, že vydavateľ bude robiť, čo je v jeho silách, ale niekedy aj keby robil čokoľvek, tak sa mu nepodarí spraviť z neznámeho autora  celebritu, len preto, že sa vaša kniha ocitne v kníhkupectvách. Každý, kto čaká, že úspech príde sám bez toho, aby sme sa o to akýmkoľvek spôsobom pričinili, je naivný. V práci treba spolupracovať, v biznise treba podporovať jeden druhého. Aj pri vydávaní kníh sa treba vedieť propagovať a predať, aby sa tak podporil predaj vydavateľstva. Všetko je o spolupráci. Myslíte že by futbalové mužstvo zvíťazilo, keby každý hráč hral sám za seba? Každý má nejakú inú vlastnosť, ktorá ich dohromady robí tým, kým sú.

Je úplne jedno do čoho to zakomponujete, platí to vo všetkom

Ani autor nemôže byť bez svojho publika. Veď komu by sa potom tie knihy už len predávali? Kto by ich čítal? Ale to publikum vám vydavateľ nedokáže zaručiť, ak si to publikum aj sami nebudete postupne budovať. Potom je to ako mexická vlna, pretože ľudia sa zgrupujú s rovnakými záujmami a rovnakými cieľmi. Posúvajú si to jeden od druhého a tým sa komunita a publikum zväčšuje. Treba si uvedomiť, že jedinec je slabý a zraniteľný v každom ohľade. Ani zvieratá nikdy nelovia celé stáda svojej koristi, ale oddelia jednotlivca od svojej skupiny, pretože vedia, že sám nemá veľké šance.

Preto v tomto smere nebuďme leniví a ľahostajní voči vlastným cieľom. Nespoliehajme sa len na prácu druhých, že nám oni vytvoria to, čo chceme v živote dosiahnuť. Musíme to budovať aj my sami. To ostatní v tom majú pomôcť nám nie my im, uľahčiť a urýchliť ten proces.

A čo TY?

Si tímový hráč? Či individualista? Aký máte na to názor a aké sú vaše skúsenosti?