Kto nedá ruku k dielu, nech nečaká, že z toho niečo bude mať

Dáko si ľudia dnes zaužívali, že za nás všetko urobia ostatní. Veľmi sme spohodlneli a čakáme, že všetko sa urobí akosi samé. Čo alebo kto za to môže? Prevažne televízia, ktorá nám do hláv vtĺka kdejaké nezmysly. Učí nás, ako prestať myslieť, lebo veríme všetkému, čo nám nenápadne podsúva a to zabíja náš zdravý úsudok. To sa potom prenáša aj do nášho ostatného života. Nikto nie je ochotný urobiť nič viac než čo musí, čo je nevyhnutné, alebo za čo dostane zaplatené. ČESŤ VÝNIMKÁM. Tento zlozvyk je už ale tak rozšírený, že sme ho začali infikovať aj do veci, o ktoré máme osobný záujem.

Chceme byť uznávaní, vydávaní autori. Napísali sme knihu, tá je samozrejme „bezchybná“, tá sa bude predávať sama. Ale aby sme jej pomohli… nájdeme si vydavateľstvo. Načo sa ďalej o niečo starať, veď vydavateľ knihu zobral, tak on sa o všetko postará, nie?… Áno! Samozrejme, že vydavateľ bude robiť, čo je v jeho silách, ale niekedy aj keby robil čokoľvek, tak sa mu nepodarí spraviť z neznámeho autora  celebritu, len preto, že sa vaša kniha ocitne v kníhkupectvách. Každý, kto čaká, že úspech príde sám bez toho, aby sme sa o to akýmkoľvek spôsobom pričinili, je naivný. V práci treba spolupracovať, v biznise treba podporovať jeden druhého. Aj pri vydávaní kníh sa treba vedieť propagovať a predať, aby sa tak podporil predaj vydavateľstva. Všetko je o spolupráci. Myslíte že by futbalové mužstvo zvíťazilo, keby každý hráč hral sám za seba? Každý má nejakú inú vlastnosť, ktorá ich dohromady robí tým, kým sú.

Je úplne jedno do čoho to zakomponujete, platí to vo všetkom

Ani autor nemôže byť bez svojho publika. Veď komu by sa potom tie knihy už len predávali? Kto by ich čítal? Ale to publikum vám vydavateľ nedokáže zaručiť, ak si to publikum aj sami nebudete postupne budovať. Potom je to ako mexická vlna, pretože ľudia sa zgrupujú s rovnakými záujmami a rovnakými cieľmi. Posúvajú si to jeden od druhého a tým sa komunita a publikum zväčšuje. Treba si uvedomiť, že jedinec je slabý a zraniteľný v každom ohľade. Ani zvieratá nikdy nelovia celé stáda svojej koristi, ale oddelia jednotlivca od svojej skupiny, pretože vedia, že sám nemá veľké šance.

Preto v tomto smere nebuďme leniví a ľahostajní voči vlastným cieľom. Nespoliehajme sa len na prácu druhých, že nám oni vytvoria to, čo chceme v živote dosiahnuť. Musíme to budovať aj my sami. To ostatní v tom majú pomôcť nám nie my im, uľahčiť a urýchliť ten proces.

A čo TY?

Si tímový hráč? Či individualista? Aký máte na to názor a aké sú vaše skúsenosti?

Vianočný chaos - 2. Kapitola

24. novembra 2017

Vianočný chaos - 3. kapitola

24. novembra 2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *