Vianočný chaos – 5. kapitola

Vianoce sú plné lásky, spokojnosti, času stráveného s rodinou, ale aj chaosu. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si náš darček, ktorého finále môžete očakávať na Štedrý deň.

Tá mrcha! Čo si vôbec o sebe myslí?“ zanadával, len čo vyšiel z vchodu. Popravde to bola jedna z tých krajších nadávok, ktoré mu prebehli hlavou, lenže tie ostatné nevyslovil nahlas. „Tak načo vôbec súhlasila so stretnutím? A ešte k tomu večer! Čo si myslela, že budeme hrať spolu Človeče, nehnevaj sa!? Alebo žeby karty? No tak na tie bola teda príhodne oblečená!“ ironicky poznamenal, a potom sa pousmial nad svojim vtipom. Lenže vzápätí hneď zvážnel a tvár sa mu opäť skrútila do zlovestnej grimasy. „A ja hlupák som jej ešte kupoval kvety! Dokonca celú kyticu ruží,“ pokrútil hlavou. „Ešte aj zaparkovať som musel o dve ulice ďalej, pretože nikde inde nebolo voľné miesto. Ani len tie chodníky nie sú poriadne posypané. Keby sa tu niekde zahluším, nájdu ma najskôr tak o tri dni…“ Jeho myšlienkové pochody prerušil zvuk mobilu. Rozopol si niekoľko vrchných gombíkov na kabáte a začal po ňom šmátral vo vnútornom vrecku saka. „Ale? Žeby sa mi chcela jej výsosť ospravedlniť?“ Na tvári sa mu zjavil víťazoslávny úškrn, pretože zvonenie, ktoré mu práve hralo, mal nastavené len pre istú skupinu ľudí. Lepšie povedané len pre pár atraktívnych žien. Lenže úškrn z tváre mu zmizol hneď, ako sa pozrel na displej. Svietilo na ňom Silviine meno. Zrejme už niečo tuší.

Tomáš? Čo sa stalo?“ znela vyplašene.

Spýtaj sa tej tvojej podarenej kamošky,“ odvrkol

Napísala mi SMS, že ťa poslala domov. Vraj si ju veľmi sklamal. Chcela som to najprv počuť od teba.

Panička mi povedala, že na ňu idem príliš hŕŕ… že som chladný a prišiel som len kvôli sexu.

Ach Tomáš,“ povzdychla si. „Chlap s tvojimi skúsenosťami by už mohol mať trochu rozumu,“ povedala mu vyčítavo

No ešte aj ty sa jej zastávaj…

Je to moja kamarátka… a ty si mohol počkať, nie ísť hneď na vec.

Myslel som, že to chce. Sama si mi povedala, že dlho nebola so žiadnym chlapom… a navyše včera bola taká rozvášnená. Naozaj sme si spolu užili. Vyzerala nadmieru spokojne, hoci ráno mi tvrdila, že si nič nepamätá. Celkom to nechápem.

Je to moja chyba,“ váhavo odpovedala Silvia po chvíli mlčania. „Prepáč mi Tomáš, naozaj ma to mrzí.

Tak to sme potom dvaja, ktorých to mrzí. Kto sa má vo vás došľaka vyznať?!

Neviem čo na to povedať.“ Slzy mala už na krajíčku. “Asi som to chcela viac než ona… možno že som na ňu až príliš tlačila.

Neobviňuj sa. Proste sa stalo. Kašli na to.

Nie, Tomáš. To nehovor. Ja… ja to všetko napravím. Idem jej zavolať! Všetko jej poviem…

Neblázni!“ prerušil ju. „Chceš náš prezradiť? To by tak bolo, aby zistila, že tie naše ‘náhodné stretnutia’ boli vlastne celé v tvojej réžii.“ V telefóne ostalo ticho, sprevádzané len prudkým nádychom a výdychom na oboch stranách. „Pozri Silvia, naozaj ma to mrzí. Áno, priznávam, urobil som chybu. A pokaš… teda posral som to na plnej čiare. Ospravedlňujem sa.

Ja nie som tá, ktorej by si sa mal ospravedlniť.

Máš pravdu.

Tak čo urobíš?

Ešte neviem. Musím si to premyslieť.

Len nepremýšľaj dlho.

A ty prosím ťa neurob žiadnu hlúposť.

Kým dotelefonovali, došiel až k autu. Mobil odhodil do hlbokého vrecka kabátu a vytiahol z neho balíček cigariet. Bola v ňom posledná. Vybral si ju a zapálil. Potom sa chrbtom oprel o dvere spolujazdca a prázdnu krabičku odhodil na zem. Všetko to v ňom vrelo. Na jednej strane bol nahnevaný, ale na tej druhej cítil ľútosť a sklamanie. Trápilo ho to, pretože Natália sa mu skutočne pozdávala. Niečo ho ku nej ťahalo. A navyše dnes bola taká nádherná. Skutočne prekrásna, a to všetko len kvôli nemu. Dúfal, že by už konečne mohla byť pre neho tá pravá. Tých ľavých už bolo v jeho živote viac než dosť. Navyše sa blížili Vianoce a on netúžil ďalší rok uzavrieť opäť sám. Lenže všetko sa to rozplynulo ako dym z cigarety, ktorá mu práve horela medzi prstami. Mal chuť odísť. Nasadnúť do auta a viac sa sem nevrátiť. Stále váhal. Niečo mu hovorilo, aby ostal a dal tomu ešte šancu.

Keby nebol taký tvrdohlavý, možno by to aj urobil. Dofajčil, ohorok odhodil na zem a presunul sa na opačnú stranu auta. Nestihol ešte ani vybrať kľúče, keď uvidel prekvapenie, ktoré ho tam čakalo. Bolo kovové a žlté. Papuča! Hlasno zahromžil, ale potom si uvedomil, že ju dostal oprávnene. „Ako som si len mohol nevšimnúť, že stojím na mieste pre invalidov!?“ krútil hlavou nad svojou hlúposťou. „A to som si myslel, že ma už dnes nič neprekvapí.“ Rozmýšľal, že hneď zavolá na políciu, aby mohol čo najskôr odísť, ale vtedy mu to všetko došlo. Nič sa nedeje len tak. Náhody neexistujú, pomyslel si. Konečne bol rozhodnutý. Odstúpil od auta a rozbehol sa smerom, ktorým prišiel. Utekal, čo mu sily stačil, a pritom si dával pozor, aby niekde nespadol. Keď však došiel k jej vchodu, zmocnil sa v ňom zvláštny pocit a opäť ho zaplavila neistota. Zazvoniť či nezazvoniť? Srdce mu bilo až v krku a ruky sa mu triasli. Od zvončeka ho delili len centimetre. Našťastie túto dilemu nemusel dlho riešiť, pretože z vchodových dverí vyšiel mladý poslíček z miernej pizzerie. Nebolo viac nad čím váhať. Buď teraz alebo nikdy! Tomáš rýchlo zachytil zatvárajúce sa dvere a vybehol po schodoch na tretie poschodie. Keď zastal pred jej dverami, snažil sa zhlboka dýchať, aby sa mu netriasol hlas. Potom si inštinktívne rukou uhladil vlasy a dvakrát zaklopal.

 

O Michaelovi de Cernayovi
Narodil som sa 8.8.1990 v Žiari nad Hronom a žijem tu doteraz. Hoci som vyštudovaný bankový manažér, profesijne som sa našiel v oveľa kreatívnejšom obore. Od útleho veku ma fascinoval svet príbehov, preto som si rád vytváral svoje vlastné. K umeniu som mal vždy vzťah. Už v škole som vynikal v písaní slohov, okrem toho som kreslil, recitoval a neskôr sa venoval aj hudbe. S myšlienkou napísať vlastnú knihu som sa pohrával už dlhšie, ale skutočne odhodlanie prišlo až v roku 2013, kedy som začal pracovať na svojom debute s názvom Rytieri Apolónie. Mojim cieľom však nebolo „len“ napísať knihu, ale vytvoriť fantasy svet s vlastnou kultúrou, históriu či náboženstvom, ktorý by sa stal základom pre ďalšie príbehy. Verím, že ich rozpoviem čo najviac.
Viac info o autorovi nájdete na webovej stránke www.michaeldecernay.com.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *