Vianočný chaos – Prológ

Vianoce sú plné lásky, spokojnosti, času stráveného s rodinou, ale aj chaosu. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si náš darček, ktorého finále môžete očakávať na Štedrý deň.

Stres. Panika. Únava a nekúpené darčeky. S povzdychom si konečne sadá oproti svojej priateľke. Vedľa seba položí dve plné tašky harabúrd a snaží sa tváriť nadšene.

„Ty vyzeráš. Mala by si sa hodiť do vianočnej nálady, nie?“ podpichuje ju Silvia.

„Môžem to vieš čo. Som unavená, bola som na rannej, odtiaľ som bežala rovno do hračkárstva, kde som nenašla, čo som chcela, lebo tam bol nával, akoby mala vybuchnúť atómovka. Rozhodla som sa, že tento rok nebudú žiadne darčeky. Decká sa z toho neposerú.“

„Ale no tak, Saša, to nemyslíš vážne, Dávid sa určite nevie dočkať toho lega a Martinka…“

„Vieš, kde to mám? Dávno už Vianoce nie sú sviatky pokoja. Kde sú tie časy, keď nám stačil k radosti iba sneh? Dnes tým zasranom kúpiš iPhone a pomaly ťa vysmejú,“ rozhorčuje sa.

Prichádza čašník a Natália si objednáva kávu.

„Naty, neber to tak, viem, že po rozvode to máš zložité, ale…“

„To nie je zložité. Je to jedna veľká katastrofa. Milujem svoje deti, a Boh mi je svedkom, ako neskutočne ich milujem, ale som maximálne vyčerpaná.“

„To chápem, o chvíľu sa upokojíš, daj si kávu.“

„Som neskutočne vynervovaná, od Dávida nepočúvam nič iné, len čo majú jeho spolužiaci. Je mi veľmi ľúto, že si to nemôžeme všetko dovoliť, ale zároveň ho chcem viesť k tomu, aby si vážil aj to málo, čo má. A ty ako?“

„Dá sa, pomaly. Dnes som nakúpila nové ozdoby na stromček. Všetko je tak neskutočne drahé, ale vynašla som sa. Zbehla som k číňanovi a kúpila také veľké umelé kytice z bordových ruží. Rozložím to a budeme mať tento rok kvetový stromček. Filip sa celkom teší. Ale tento zhon je brutalita. Všetci sa len predbiehajú v zľavách, ale veci sú aj napriek tomu rovnako drahé, ak nie drahšie. Verila by si tomu, že sa dve ženské pomaly pobili o barbinu? Som sa nasmiala.“

„V takýchto chvíľach si vždy spomeniem na môjho deduška,“ Natália nostalgicky blúdi v spomienkach. „Veľmi rada som k nemu chodievala. Vieš, vtedy to bolo skutočne o tom, že sa stretla rodina a tešili sme sa zo stretnutia. Každý rok sme vedeli, že dostaneme ponožky a tak či tak sme k stromčeku nabehli s očakávaním. Ani nevieš, koľko sme sa nasmiali, vždy nám dal ponožky s nejakým obrázkom.“

„Áno, na tvojho dedka si spomínam. Pamätáš na jablkovú vojnu?“

„Bože, ani mi nehovor, ešte teraz na sebe cítim tie hnilé jablká. To začal dedko, že?“

„Áno, ale ja som to schytala prvá, rovno za krk.“

Spomienky na časy z detstva im vyčarujú úsmev na tvári.

„Je mi celkom ľúto, že to naše deti už nezažijú,“ povzdychne si Silvia.

„To áno.“

„Čo keby sme si urobili guľovačku?

„Okej, nejako to dohodneme.“ Natália sa nahne k vyzváňajúcemu mobilu. „Zasa z roboty.“ Dvíha s nechuťou. „Áno?“ Na moment sa odmlčí. „Nie… nedá sa… určite sa nedá… nie. Sorry, ale nemám čas.“

„Čo zas?

„Oni nedajú pokoj, myslia si, že keď som u nich zamestnaná, tak som na špagáte.“

„Nič nestíham, je toho brutálne veľa, chcem si napiecť, ale kedy? Chcem upratať, konečne umyť okná. Ale najradšej by som si sadla, vyložila nohy a s radosťou prijala šálku horúceho kakaa. Je to také hrozné?“ opýta zúfalo.

„Ale nie, nečakaj však, že ti to kakao prinesiem ja, budem sedieť vedľa teba a donesú nám to naše decká. A ešte dnes večer. Idem zavolať tomu môjmu loptošovi. Budeme spať u teba.“

 ***

O Gabrielle Bernátovej

Spisovateľka (1991) pochádzajúca z Trnavy s triezvym pohľadom na svet sa necharakterizuje klasickými ženskými románmi, aj keď svoju tvorbu zasvätila práve ženskému publiku. Nevenuje sa presladenej literatúre, z jej kníh cítiť prvky drsných praktík podsvetia a problémy rodinných klanov. Čitatelia si prídu na svoje aj špecifickým podaním ľúbostných scénok, ktoré dej okorenia svojou živočíšnou vášňou. V jej diele Nevyspytateľná mrcha a v jeho pokračovaní s názvom Nezastaviteľná mrcha približuje ľuďom potrebu rodiny a jej ochranu. Poukazuje na to, že nie len pokrvná rodina nám je rodinou, a stotožňuje sa s citátom, ktorý sa objavil v Nezastaviteľnej mrche:

„Rodina je pocit príslušnosti bez akéhokoľvek nároku na honorár.“

Po jej knihách siahajú čoraz častejšie aj čitatelia, ktorí si cenia spisovateľkin dar podať zápletku tak, aby nenudila a mala dynamický spád.

Gabrielle Bernátová sa rozhodne netituluje ako preromantizovaný typ spisovateľky. V dielach používa vulgarizmy, samozrejme zabíja a hlavne miluje. Dialógy sú živé, občas chaotické, tak ako sám život, ale vždy trefné a zábavné.
Je zástankyňou homosexuálov, a preto sa v jej dielach často objavujú aj partneri s homosexuálnou orientáciu. Práve v diele V dobrom aj v zlom a v jeho pokračovaní …aj v tom najhoršom opisuje jeden z takýchto párov viac než v ktorejkoľvek inej knihe.

Tvorba Gabrielle Bernátovej

Gabrielle Bernátová - Dedička - Vydavateľstvo Magna

Vera, študentka masmediálnej komunikácie, žila od svojho narodenia v detskom domove. Po sérii nešťastných udalostí si nájde nebezpečnú, no dobre platenú prácu.

Pod pseudonymom píše články o obávanom bossovi podsvetia. Informácie o ňom dostáva z prvej ruky. Po krátkom čase sa chytí do jeho pasce  a chtiac-nechtiac s ním prežije noc plnú vášne.

Prekvapená svojou reakciou na jeho telesné útoky a pod hrozbou smrti sa vzdáva práce fotoreportérky.

Predsa len musí predísť odhaleniu svojej skutočnej identity. Nanešťastie sa po noci s Petrom Vaculíkom stáva objektom jeho sexuálnych chúťok a navyše je donútená prijať jeho ochranu. Tým sa začína kolobeh udalostí, ktoré obom zmenia život. Náhle zisťujú, že musia začať spolupracovať, čo vyústi do rozhodnutia, ktoré odbočuje od ich predstavy normálneho života.

Viac o knihe

Môže jeden človek zachrániť toho druhého len tým, že vôbec existuje? Alebo je to len slaboduché ľudské zmýšľanie, ktoré nás núti na niekom alebo niečom lipnúť? Stratou blízkeho sa svet nezrúti, no čo ak to chceme? Možno až bytostne túžime, aby sa ten svet zrútil. Padáme do hlbokej jamy zúfalstva a prisilnej potreby samodreštrukcie.

A napriek tomu… v kútiku duše veríme… že príde niekto… kto nás vytrhne z pazúrov vlastných a veľmi temných myšlienok.

A ak sa ten niekto pre Sarah nájde? Bude schopná uveriť, že nič sa nedeje len tak, že aj tá najnepodstatnejšia vec má svoj podstatný význam? Že nie všetko je také, aké sa na prvý pohľad zdá?

Pochyby, nedôvera a nevedomosť, ju prinútia začať veriť neznámemu mužovi, ktorý sa zrazu pri nej objaví. Silou si ju pripúta k sebe a nedovolí jej odísť. Napriek snahe umrieť, začína žiť, ale dokedy to potrvá, predsa len

Viac o knihe

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *